Digitálna revolúcia sprístupnila širokým masám to, čo bolo počas dlhej éry analógov len výsadou úzkej skupiny nadšencov a profesionálov – kvalitnú fotografickú techniku. S jej príchodom sa naraz vytratila potreba používať film i jeho nákladné vyvolávanie v tmavej komore. Súčasne sa aj fotografom uľahčila práca vďaka novým funkciám, ako sú vymazávanie fotiek, jednoducho dostupné filtre, rýchle zmeny ISO citlivosti a mnoho ďalších.
Čo však z fotografovania na digitálny aparát automaticky nevyplýva, je kvalita fotografie. Keďže ide o komplexnú technológiu, opierajúcu sa o poznatky fyziky a sprevádzanú množstvom navzájom súvisiacich nastavení, učenie sa a prax sú pri digitálnej fotografii rovnako dôležité, ako pri fotení na film. Dobrá fotka sa skrátka ani na digitále neurobí sama.
Nemožno sa ani čudovať, že, vzhľadom na jej zložitosť, pretrváva o digitálnej fotografii viacero mýtov. Či už sa fotením živíte, alebo sa mu venujete len sporadicky, mali by ste o nich vedieť.
1. S drahým a výkonným fotoaparátom môže robiť dobré fotky každý
Niekedy, výnimočne, áno. Ale fotografa robí nadpriemerným predovšetkým vytrvalá snaha zdokonaľovať sa a v nemalej miere i talent. Ak neviete komunikovať s ľuďmi, nebudete nikdy fotiť lepšie portréty ako ten, kto to vie. A pri výtvarnom nadaní vám zasa môže ísť lepšie fotenie krajiny, či architektúry.
2. Fotenie na digitál je ľahšie ako na film
Funkcie fotoaparátu, objektívy, blesk, kompozícia, statív, rôzne formáty, clony, filtre... Keď sa na vás odrazu valia všetky tie pojmy a techniky, začínať s fotením na digitál sa zdá minimálne rovnako náročné ako na film. Zorientovať sa a postupne zdokonaľovať vyžaduje trpezlivosť, experimentovanie a vôľu učiť sa na vlastných chybách.
3. „Čo vidíte, to dostanete“ (WYSIWYG – What You See Is What You Get)
Ani relatívne veľký LCD displej na fotoaparáte nezaručuje, že všetko, čo na ňom vidíte, vyznie rovnako aj na monitore počítača. Odlišnosti vznikajú kvôli zlému vyváženiu bielej, či tendencii ľudského oka kompenzovať rozdiely v osvetlení prostredia, napríklad pri fotografovaní priesvitných objektov. Vysporiadať sa s nimi pomáhajú histogram a zoom, ale najmä veľa praxe.
4. Najviac záleží na množstve megapixelov
Hoci kategorizácia digitálnych fotoaparátov podľa počtu pixelov je pomerne častá, je to kombinácia veľkosti senzora, šošovky a rozlíšenia, ktorá vám o kvalite prístroja napovie viac. Iným aspektom väčšieho množstva pixelov je pamäťová náročnosť po stiahnutí fotiek do počítača. Ak sa triedeniu a spracovávaniu nevenujete dostatočne často, pamäťové médium sa vám rýchlo zaplní.
5. Najlepšie je fotiť vo formáte RAW
Formát RAW nie je pre každého, a už vôbec nie na všetky druhy fotografie, lebo zaberá oveľa viac miesta ako JPG a vyžaduje editáciu do výslednej podoby. Je vhodný na fotografie, z ktorých chcete dostať čo najviac, ako sú formálne portréty, určené na následné zväčšenie.
6. Počítačové zručnosti potrebuje, len ak chcete fotky upravovať
S rozhodnutím venovať sa digitálnej fotografii sa zároveň viažete k počítaču, a to možno viac, ako by ste si želali. I keď pôjde len o prehliadanie, zálohovanie, alebo zdieľanie fotiek a technológia vám umožňuje tlač priamo z fotoaparátu, mali by ste sa snažiť tieto aktivity optimalizovať.
7. Full-frame snímač je lepší ako menšie alternatívy
Jednou zo základných špecifikácií digitálnych fotoaparátov je veľkosť snímača. Najväčšie senzory sú označované termínom „full-frame“ a v zásade platí, že zbierajú viac svetla a menej šumu, ale vyžadujú lepšie zaostrenie. Výhodou menších (tzv. „crop“) senzorov je zasa znížená potreba zaostrenia na úkor vyššieho šumu. Vybrať si dnes môžete zo širokej ponuky, od malých snímačov v mobilných telefónoch, cez strednú triedu v kompaktoch, až po full-frame senzory v prístrojoch DSLR. Dôležité zostáva ujasniť si hlavný účel, ktorý má fotoaparát plniť.
8. Full-frame sám osebe zvyšuje kvalitu vašich fotiek
Nezvyšuje. Pristihli ste sa pri úvahách o tom, či by z vás lepšieho fotografa neurobil prostý nákup nového prístroja, alebo doplnku vyššej triedy? Dajte pozor, aby ste neprepadli takzvanému syndrómu GAS (Gear Aquisition Syndrome) – neustálemu nutkaniu kupovať novú aparatúru. Full-frame je silný nástroj, ale k plnému využitiu jeho potenciálu sú v prvom rade potrebné skúsenosti.
9. Full-frame je príliš drahý
Pravdou je, že najvýkonnejšie full-frame modely stoja rádovo tisícky euro. Avšak vstupná cenová hladina pre túto špecifikáciu sa už pohybuje pod 1000 euro (Sony Alpha a7) a viacero spoľahlivých prístrojov kúpite za cenu okolo 1500 euro (Nikon D610, Canon 6D).
10. Každý, kto to myslí s fotením vážne, by mal prejsť na full-frame
Hlavným dôvodom, prečo by ste mali začať fotiť s full-frame aparátom je, že vám poskytne niečo, čo menšie senzory nedokážu. Preto bývajú častou voľbou profesionálov. No ani crop snímače nie sú ničím limitujúce. Práve naopak, ponúkajú veľa funkcií a prijateľnejšiu veľkosť, vďaka ktorým sú pohodlnejšou alternatívou.
11. ISO mení citlivosť
Zvýšenie nastavenia ISO nezvyšuje citlivosť senzora (tá je nemenná), ale umocňuje určitú časť zaznamenaného signálu, spravidla na úkor podexponovaného pozadia. To umožňuje fotiť v tmavšom prostredí. Vedľajším a nežiaducim efektom je šum. Výrobcovia sa snažia šum čo najviac eliminovať a je možné, že sa im ho v budúcnosti podarí zbaviť úplne. No dovtedy sa s ním musíte vyrovnať.
12. Vyššia bitová hĺbka znamená vyššiu kvalitu obrazu
Bitová hĺbka vyjadruje koľko pamäťových jednotiek (bitov) je vymedzených každej farebnej zložke pre jeden pixel. Vyššia hodnota dovoľuje hladšie a jemnejšie prechody tónov medzi jednotlivými farbami. Negatívnu úlohu tu opäť zohráva šum, ktorý môže spomínaný efekt zoslabiť. S prihliadnutím na celkovú pamäťovú náročnosť sa ľahko stane, že vyššia bitová hĺbka bude skôr záťažou.
13. Pre danú fotografiu existuje dokonalá expozícia
Pre ľudské oko je expozícia subjektívnou veličinou, preto sa skôr snažte nájsť optimálny pomer signálu a šumu (Signal-to-Noise Ratio, alebo SNR). Dobrou metódou ako ho dosiahnuť je ETTR (Exposure To The Right). Tá znamená takú saturáciu senzora, že najjasnejšie farby sú na histograme vpravo. Často to vedie k fotografii, ktorá je tmavšia, alebo jasnejšia ako by ste chceli, čo sa však dá neskôr upraviť ľahšie ako zbaviť sa šumu. Ideálnym formátom pre túto pokročilú techniku je RAW.
14. Šošovky s ekvivalentnou ohniskovou vzdialenosťou pri rozdielnych senzoroch nie sú naozaj ekvivalentné
Dá sa dosiahnuť podobný výsledok za použitia rozličných senzorov a šošoviek? Áno, ale do úvahy musíte vziať, okrem veľkosti senzora a ohniskovej vzdialenosti, aj faktor orezu a clonu. Ako tieto hodnoty správne vyhodnotiť, najmä ak chcete dosiahnuť plytšiu hĺbku poľa, vám vysvetlí toto video.
15. Väčšie pixely prinášajú vyššiu kvalitu
V tmavšom prostredí v zásade platí, že rozmerovo väčší pixel má lepší pomer SNR, lebo zachytí viac svetla. Čoho však je v tomto prípade menej, je množstvo pixelov, vyhradených jednotlivým objektom v zábere. A pri jasne osvetlenom prostredí hovoria SNR i miera rozlíšenia v prospech pixelov menších rozmerov.
16. Dobrá fotografia si vyžaduje dobré svetlo
Každé svetlo je dobré svetlo. Trik je vedieť, aké obrazy sa majú robiť za dostupných svetelných podmienok.
17. Manuál je najlepší režim pre snímanie fotografie
Je pravda, že pri snímaní v manuáli môžete lepšie ovládať napr. osvetlenie a hĺbku ostrosti. Avšak najlepším režimom je ten, ktorý vám umožňuje maximálnu kontrolu nad výsledkami obrázka - a to sa veľmi líši od situácie k situácii.
18. Vždy používajte statív
Zatiaľ čo veľa záberov môže ťažiť z pevného povrchu resp. statívu, niekedy práve pohyb kamery môže prispieť k prenosu energie a pocitu pohybu. Pri snímaní objektov, ktoré sú v činnosti, pohyb fotoaparátu počas snímania môže pridať rozmazanie pohybu a vytvoriť tak pekný dynamický obraz.
Hotline