Ako fotiť hviezdy

Začínajúci fotografi majú tendenciu prisudzovať úspech kvalitnejšiemu a drahšiemu technickému vybaveniu, ktorým často disponujú ich skúsenejší kolegovia. Že na technike záleží viac ako na talente, kreativite a prístupe je však len dávno vyvrátený mýtus. Finančne dostupné digitálne zrkadlovky, optika i príslušenstvo sú dnes dostatočnými prostriedkami pre dosiahnutie všetkých typov kvalitných záberov, astrofotografiu nevynímajúc.

Ako nádejnému fotografovi nočnej oblohy sa vám môže do cesty postaviť niekoľko prekážok, s ktorými sa budete musieť vysporiadať. Zmeny počasia, zlé načasovanie, nie práve ideálna lokácia, či nevyspytateľné nástrahy noci v krajine mimo mesta by však nemali otriasť vašou odhodlanosťou. Veľa pritom záleží hlavne na príprave.

Astrofotografia?

Súhrnný termín pre fotenie nočnej oblohy by mohol zvádzať k predstave, že ide o čosi ako ucelený spôsob fotenia, s podobným prístupom a technikami. Fotografovanie rozličných fenoménov, ktoré pohľad na nočné nebo ponúka, si však vyžaduje rôzne metódy. Preto je hneď na začiatku dobré sa s jednotlivými druhmi astrofotografie bližšie oboznámiť.

Hlboký vesmír

Fotografie vzdialených galaxií a hmlovín ležiacich za hranicami našej Slnečnej sústavy za použitia teleskopu. Technicky náročnejšia metóda.

Slnečná sústava

Technika umožňujúca zachytenie planét a ich mesiacov ležiacich v Slnečnej sústave. Taktiež obyčajne vyžaduje teleskop, no pekné výsledky a dajú dosiahnuť i pomocou super-teleobjektívov.

Mliečna cesta

Kľúčovou podmienkou fotografovania Mliečnej cesty je nízke svetelné znečistenie. Vhodné lokácie sú ďaleko od civilizácie, v odľahlých púšťach a horách.

Širokouhlá fotografia

Azda najvhodnejšia pre začiatočníkov, širokouhlá fotografia využívajúca rovnomenný typ objektívu je príležitosťou pre pôsobivé panoramatické zábery nad líniou zemského reliéfu.

Časozber

Keď širokouhlý objektív skombinujete s metódou časozberu (veľa fotografií tej istej panorámy v časovom slede za sebou), výsledkom môže byť zobrazenie „svetelnej dráhy“ hviezd, ale získate i skvelý materiál na ďalšie spracovanie.

Technické vybavenie

Čo sa samotného aparátu týka, štandardne dostupné modely DSLR (digitálnych SLR) sú pre potreby astrofotografie absolútne postačujúce. Úplným ideálom sú fotoaparáty, ktoré sa dokážu čo najlepšie vysporiadať so šumom pri fotení s vyšším ISO.

Z ďalších pomôcok je potrebný predovšetkým pevný a stabilný statív. Keďže expozičný čas je pri fotografovaní nočnej oblohy niekedy až 30 sekúnd, spoľahlivý statív je kľúčový. Zainvestovať sa oplatí aj do zariadenia zabraňujúceho zahmlievaniu optiky.

Pri časozbernej technike sa vám zíde aj intervalometer (elektronický prístroj na meranie presných časových úsekov).

Najlepšie objektívy na tento účel sú tie so širokou clonou, prepúšťajúcou čo najviac svetla. Optimálna je optika s clonovým číslom f/2.8, ale slušné výsledky sa dajú dosiahnuť aj s objektívmi s hodnotou f/4.0.

Ak sa rozhodnete zaobstarať si i teleskop, hlavnými faktormi pri jeho výbere by mali byť ohnisková vzdialenosť, motorizované ukotvenie do stojana, clona, možnosť pripojenia cez WiFi a automatické otáčanie.

Plánovanie

Na husto osídlenom území je, z dôvodu takzvaného svetelného smogu (mapa svetelného znečistenia), astrofotografovanie prakticky nemožné. Akákoľvek snaha o kvalitnejší výsledok bude preto vyžadovať premiestnenie sa do odľahlejších končín, ale experimentovať môžete aj s filtrami vytvorenými na zníženie svetla z umelých zdrojov. No len pobyt na pustine vám stačiť nebude – naša planéta sa točí rýchlosťou asi 1600 km/hod a poloha voči nebeským javom sa mení rovnako rapídne. Aby ste mohli zachytiť vami zvolený úkaz, musíte sa nachádzať v časti sveta, z ktorej ho po väčšinu noci vidno. Aplikácie ako Starwalk vám môžu byť v tomto ohľade veľmi nápomocné.

Zanedbateľné nie sú ani klíma a počasie, do úvahy by ste mali zobrať najmä dopad extrémnych podmienok (mrazu, vetra, púštneho piesku) na váš organizmus a techniku.

Nastavenia

Pre objekty záujmu astrofotografie je charakteristické, že sú tmavé. Tomuto faktu musíte prispôsobiť aj nastavenie fotoaparátu. Expozície budú spravidla dlhšie, nad 10 sekúnd, a veľa bude záležať aj na správnej kombinácii rýchlosti uzávierky a clony.

Expozičný čas, alebo tiež rýchlosť uzávierky, určuje ako dlho bude svetlo dopadať na senzor aparátu. Fotenie v noci vyžaduje dlhšie časové intervaly, no zároveň je potrebné vyhnúť sa svetelným šmuhám spôsobeným pohybom Zeme pri veľmi dlhej expozícii.

Tu zohráva úlohu aj ohnisková vzdialenosť šošovky. Čím je dlhšia, tým kratší je časový interval, po ktorom sa šmuhy objavia. Zakomponovaním ďalšieho činiteľa, crop faktoru snímača, je možné riadiť sa pri odhade vhodného expozičného času nasledujúcim vzorcom:

600 / ohnisková vzdialenosť / crop faktor snímača

Toto pravidlo sa nazýva aj pravidlo 600. Napríklad pri objektíve s ohniskovou vzdialenosťou 35 mm a crop faktorom 1,6 bude odporúčaná dĺžka expozície 600 / 35 / 1,6 = 10,7 sekundy.

Tabuľka orientačných časov pri bežných kombináciách DSLR a optiky (pri full frame aparátoch je crop faktor 1):

Obdobou je pravidlo s konštantou 500, ktoré môžete tiež vyskúšať. Cit pre správne načasovanie získate až dlhšou praxou.

Clona, ako už bolo spomenuté, by pri nočnom fotografovaní mala byť nastavená tak, aby prepúšťala čo najviac svetla. Funguje to podobne ako zrenička ľudského oka. Zúžením clony sa prienik svetla eliminuje, rozšírením ho prúdi viac. Astrofotografia vyžaduje širšie nastavenie clony.

ISO, teda číselné vyjadrenie citlivosti snímača, predstavuje ďalší z nástrojov na zachytenie svetla aj v tmavšom prostredí. Jeho vyššia hodnota znamená, že senzor prijme viac svetla za daný čas. Nežiadúcim sprievodným javom je svetelný šum, vyskytujúci sa hlavne v tmavších častiach fotografie. Jeho redukcia a korekcia je preto rovnako dôležitá.

Vyváženie bielej farby (white balance, tiež WB) predstavuje proces odstránenia nežiadúcich farieb. V závislosti od formátu, v ktorom fotíte, môžete zvoliť preddefinované nastavenie (formát RAW), alebo manuálne hodnoty medzi 3200k a 4800k (formát JPEG). Výhodou RAW je, že farby ľahšie upravíte aj v post-procese.

Kompozícia

I keď fenomény prebiehajúce na oblohe budú dominantnými objektami fotografie, v kompozícii s panorámou okolitej krajiny dosiahnete zaujímavé kontrasty, dotvoríte vizuálny kontext, alebo doplníte ústrednú tému. Tu je zopár jednoduchých pravidiel kompozície.

Pravidlo tretín nabáda predstaviť si obraz rozdelený na tretiny, vertikálne i horizontálne. Hlavný predmet záujmu by sa mal nachádzať na jednej z pomyselných hraníc medzi tretinami.

Samotný predmet záujmu samozrejme nesmie chýbať. Okrem javu na oblohe ním môže byť aj časť zemského povrchu, výrazne členitý reliéf, silueta osamelého stromu, alebo hladina vodnej plochy. Fotografia bez centrálneho bodu pútajúceho pozornosť nezaujme.

Uistite sa, že horizont je v zábere vodorovne, čo je pre fotografovanie krajiny mimoriadne dôležité.

Post-processing

Obzvlášť ak sa rozhodnete pre formát RAW, post-processing, teda úprava digitálnej fotografie špeciálnymi softvérovými nástrojmi môže byť výborným prostriedkom ako výsledok doladiť presne podľa vašich predstáv. Photoshop, Lightroom a ich alternatívy sú zdrojom nekonečných možností ako sa zbaviť šumu, vyvážiť bielu farbu, zvýšiť kontrast, či pridať sýtosť.

Skvelou technikou ako sa zbaviť šumu i matného efektu na svetelných objektoch je skladanie viacerých identických záberov „na seba“. Každý záber toho istého objektu, urobený s rovnakými nastaveniami, bude tvoriť jednu vrstvu. Najlepšie výsledky sa dostavia pri minimálne 10 vrstvách. Štatisticky tak vznikne lepší pomer svetla a šumu, taký, v ktorom bude šumu oveľa menej.

Takto sa dajú zvýrazniť vzdialené hviezdy a hmloviny v záberoch hlbokého vesmíru, odstrániť mierne svetelné znečistenie i dosiahnuť efekt svetelnej trajektórie hviezd.

Ďalšie tipy

Úplná eliminácia akejkoľvek formy chvenia pri fotení v noci je pre úspech fundamentálna. Nie je však len otázkou spoľahlivého statívu. Vibrácie vznikajú aj pri stlačení spúšte, či pri pohybe zrkadla. Používajte preto kábel na spúšť a zvoľte aparát s oddelením funkcií pohybu zrkadla a otvorenia uzáveru.

Vždy urobte niekoľko pokusných záberov aby ste videli, čo presne fotíte. V noci môže byť prvý pohľad veľmi klamlivý a stáva sa, že výslednému obrazu dominuje niečo iné, ako ste si predstavovali.

Ako problematické sa zo začiatku môže javiť aj zaostrenie. Skúste sa zamerať na najjasnejší objekt, zaostrite naň, zvýšte ISO a znížte clonu. Neponáhľajte sa a porovnajte viaceré alternatívy.

Dramatický aspekt celej kompozícii dodá doznievanie západu slnka. Pre jeho optimálne zachytenie je podstatné správne načasovanie. Na miesto fotenia by ste preto mali prísť ešte predtým ako západ slnka začne.

Preskúmanie vybranej lokácie počas dňa je výborný nápad za každých okolností. Získate tak lepšiu predstavu o teréne, horizonte, dominantných prvkoch krajiny i celkovom pocite z daného miesta.

Študujte nočnú oblohu. Aplikácie ako stellarium vám dovolia oboznámiť sa s polohou súhvezdí, ich pohybom a mnohými inými faktami z pohodlia domova. Tieto informácie pri fotení neskôr určite zužitkujete.

Fotografie do článku poskytol Peter Hlinka.