Stretnúť sa so zveličujúcim titulkom nie je dnes, a nebolo ani v minulosti, nič výnimočné. Pri skrolovaní neewsfeedmi sociálnych sietí sme im však vystavovaní čoraz častejšie. Ich cieľom už ani zďaleka nie je len zaujať pozornosť a ohúriť čitateľa. Manipuláciou sa nás snažia ovplyvniť v závažných spoločensko-politických otázkach, ak nie priamo mobilizovať k nejakému nerozvážnemu činu. Ich nástrojom nie je len písaný text, ale využívajú aj moderné audiovizuálne nástroje.
Vitajte vo svete falošných správ, vo svete „fake news“. Tento výraz prešiel v rekordne krátkom čase viacerými významovými premenami - od fenoménu spájaného so sociálnymi sieťami, cez žurnalistické klišé, až po nástroj politického osočovania.
Dnes zahŕňa všetko od vyfabrikovaných noviniek zo života celebrít, cez vymyslené správy o prírodných katastrofách, až po to najhoršie, nenávisť šíriace propagandistické dezinformácie v mene mocenských záujmov a destabilizácie spoločnosti. Falošné správy sú stále sofistikovanejšie, dôveru sa snažia získať rafinovanými, často až zákernými spôsobmi, voči ktorým nie je nikto úplne imúnny (Fake News Horror Show skúma najhoršie možné scenáre).
Reakcie zo strany politikov, štandardných médií, aj mimovládnych organizácií preto na seba nenechali dlho čakať. A iniciatívy sa chopili aj technologické firmy, ktorých platformy sú na „fake news“ najviac zneužívané.
Google, s 3,5 miliardami vyhľadávaní denne a štatútom globálnej informačnej banky, tiež prebral svoj podiel zodpovednosti. Vlastný plán proti falošným správam sformuloval pod hlavičkou Google News Initiative (GNI).
Ten má, pri rozpočte 300 miliónov dolárov, tri hlavné zámery:
1. Pozdvihnúť a posilniť kvalitnú žurnalistiku
V ukrajinskom Kyjeve novo spustený projekt Disinfo Lab má za cieľ spájať odborníkov na dezinformácie, žurnalistov a akademikov so softvérovými dizajnérmi a vývojármi. Výstupom ich spolupráce by mali byť spôsoby, ako užívateľom lepšie zvýrazniť spoľahlivé informácie a vyzdvihnúť ich zdroje. Podobne ako je to pri odstraňovaní nevhodného obsahu z Youtube, v Disinfo Lab dúfajú vo vyhľadávanie očistené od zavádzajúcich poloprávd pochybného pôvodu.
2. Vyvíjať obchodné modely pre udržateľný rast
S tým, ako segment digitálnych médií postupne dozrieva sa zisťuje, že čitatelia sú ochotní si za kvalitný obsah priplatiť. Otvárajú sa tak nové možnosti príjmu a spravodajské agentúry nezostávajú odkázané len na reklamu. Snahou Googlu v tomto ohľade je projekt Subscribe with Google. Aktuálne iba v štádiu testovania by mal užívateľom zjednodušiť koordináciu a sprehľadniť predplácanie viacerých overených médií súčasne.
3. Za pomoci technológií umocniť vplyv serióznych tlačových a spravodajských agentúr
„Na čo je nám technologický pokrok, ak ho nemožno využiť na boj proti akútnym problémom dneška?“ Krédo, ktorým sa Google riadi pri pokuse pomôcť spravodajským redakciám zefektívniť ich prácu.
Ich API na spracovanie prirodzeného jazyka sa využíva na kategorizáciu okolo 3000 článkov denne. Google Earth v kombinácii s nástrojmi virtuálnej reality zasa otvára inovatívne možnosti prerozprávania príbehov. A služba Outline umožňuje novinárom bezpečnejší prístup na Internet prostredníctvom VPN serverov.
Ďalšie opatrenie, zamerané na prevenciu falošných správ, zahŕňa úpravy algoritmov na vystopovanie a následný zákaz netransparentných reklamných kampaní (v tomto Googlu úspešne sekunduje aj Facebook). Ide najmä o odhaľovanie pravého obsahu stránok, ktoré sa ho v kampaniach snažia utajiť.
Ambicióznym krokom k zvýšeniu dôveryhodnosti vyhľadávania je aj kontrola faktov, hoci je projekt aktuálne pozastavený. Po znovuuvedení by mal pod overenými výsledkami vyhľadávania zobrazovať zdroj, ktorý fakty overil. Spolupracovať by mali napríklad s firmou Snopes, ktorá má s odhaľovaním zavádzajúcich správ už 25-ročnú skúsenosť.
A v neposlednom rade je tu aj participácia Google na iniciatíve MediaWise, vzdelávajúcej v oblasti kritického prijímania informácií žiakov a študentov už od tínedžerského veku.
Odozva mediálneho sveta na GNI sa javí ako mierne optimistická a otvorená novým kreatívnym nápadom. Medzi negatívnymi ohlasmi boli obavy zvýšenej centralizácie a kontroly zo strany Google. Otázka podľa nich nestojí „Čo je falošná správa?“, ale skôr „Kto kontroluje podmienky, za ktorých určujeme, čo je pravdivé?“ Ďalej sa vyskytlo znepokojenie zo znevýhodnenia menších spravodajských agentúr. Ozval sa i skepticizmus ohľadom skutočných pohnútok firmy, ktoré má tvoriť hlavne zisk. Vzišla tiež kritika, že GNI neponúka nič nové, len zastrešuje už existujúce projekty.
Čo môžete urobiť sami?
V prípade, že boj proti „fake news“ chcete vziať do vlastných rúk radšej ako ho nechávať na iných, tu je niekoľko tipov ako začať:
- Preverte si kredibilitu vydavateľov online periodík, ktoré čítate.
- Venujte pozornosť kvalite textu, neakceptujte Caps Lock ani interpunkciu v štýle “!?!?!?”.
- Na sociálnych sieťach si overujte zdroje informácií, stránky, identitu diskutérov a podobne.
- A vždy sa snažte potvrdiť si fakty, pokiaľ možno, tak z viacerých zdrojov.