Všetky dôležité technologické momenty uplynulého roka na jednom mieste.
Čo je to ten “internet vecí”? Aký je rozdiel medzi umelou inteligenciou a strojovým učením? Hrozí i vám, že vás v práci nahradí robot? Cloud, 3D tlač, virtuálna realita, neurálne siete, Bitcoin a blockchain, k tomu genetika a environmentálne otázky. Máte pocit, že sa pri týchto pojmoch tak trochu strácate, alebo vám niečo uniká?
Udržať si dostatočný rozhľad v aktuálnom dianí vo sfére technológií, pri tempe akým dnes napredujú, vyžaduje nielen dávku nadšenia, ale aj dosť času na vstrebanie množstva informácií. No čas je vzácny, nie každý ho má nazvyš, a preto máme koncoročné prehľady udalostí. Tu je ten náš o kľúčových technológiách za uplynulý rok.
Umelá inteligencia
Umelá inteligencia (alebo aj AI, z angl. „artificial intelligence“) je termín, ktorý zastrešuje mnoho konceptov, spojených s výskumom a praktickými riešeniami určitého typu úloh vykonávaných počítačom. Ide o také úlohy, ktoré keby riešil človek, musel by zapojiť svoju inteligenciu.
Dominantným nástrojom trénovania počítačov na tento druh úloh je strojové učenie (ML z „machine learning“). Jeho podstatou je poskytnúť počítaču obrovské množstvo dát, z ktorých sa potom postupne učí nachádzať čoraz presnejšie riešenia – napríklad porozumieť hlasu, alebo rozpoznať, čo je na obrázku. Princípy ML sa opierajú najmä o hrubú výpočtovú silu, no inšpiráciu nachádzajú aj vo fungovaní ľudského mozgu. Tým, že je implementácia AI tak úzko spätá s prístupnosťou hardvéru, bola dlho doménou veľkých firiem. No práve rok 2018 priniesol v tomto ohľade pohyb smerom k širšiemu publiku.
Amazon ponúka cloudové ML riešenia v rámci svojej divízie AWS a v spolupráci s Microsoftom aj projekt Gluon – súbor nástrojov určených na vývoj v tejto oblasti. Google svoju open-source knižnicu TensorFlow sprístupnil už dávnejšie, no teraz jej ekosystém obohatil aj o vzdelávací kurz MLCC. Vzdelávanie tu predstavuje druhý kľúčový faktor, lebo práve nedostatok odborníkov je limitujúcim faktorom rozšírenia ML/AI mimo technologický sektor. Podľa súčasných očakávaní by umelá inteligencia mohla nájsť uplatnenie vo výrobe i energetike. Veľké nádeje, v podobe analýzy výskumu a odbremenenia lekárov, do nej vkladá aj medicína.
Duel neurálnych sietí
Je fajn, že sa umelá inteligencia dokáže učiť, no vie aj imitovať predstavivosť a kreativitu? Aspoň v princípe by mohla. Ideou duelu neurálnych sietí je vytrénovať dve AI na identickej sade dát, napríklad obrázkoch chodcov na prechode. Jedna z neurálnych sietí (AI modelovaná podľa mozgu) by sa potom snažila podobné obrázky sama vytvoriť, čo sa historicky doteraz veľmi nedarí. Druhá sieť by pokračovala vo vyhodnocovaní vytvorených obrázkov a produkovala spätnú väzbu. Na jej základe by sa zasa prvá sieť snažila svoje nové obrázky vylepšiť. Hlavnými hráčmi na tomto poli sú Google Brain, DeepMind a Nvidia.
Internet vecí a vnímavé mesto
Ak chceme za pomoci počítačov adresovať akútne problémy čo najefektívnejšie, potrebujú kvalitné dáta, s ktorými môžu pracovať. Tie sa dnes dajú, vďaka moderným snímačom, zozbierať už takmer z akéhokoľvek prostredia. Či je to užívateľské správanie online, návyky životného štýlu, alebo fyzický pohyb, všetko zanecháva dátovú stopu. Ako “internet vecí” (IoT, “Internet of Things”) označujeme široké spektrum zariadení pripojených k Internetu, ktoré nie sú počítačmi v bežnom zmysle slova. IoT technológie umožňujú zber, len nedávno ešte nedostupných, dát a tým aj nový, objektívnejší pohľad na realitu. Objem takto získaných dát sa zdvojnásobí zhruba každé dva roky a je len prirodzené, že firmy hľadajú stále nové spôsoby ich zúročenia. Termín “smart city”, rezonujúci už niekoľko rokov, pokrýva aktivity založené práve na takýchto dátach a cielené na zlepšenie života v mestách.
Tento rok na seba upútal pozornosť ambiciózny projekt v kanadskom meste Toronto. Sidewalk Toronto vznikol v spolupráci mesta a firmy Sidewalk Lab (dcéra Alphabet vlastniacej Google). Má v pláne revitalizáciu mestskej časti Quayside ležiacej na brehu Ontaria. A plán je to naozaj veľkolepý – všetky dopravné prostriedky by mali byť autonómne a zdieľateľné, poštu by malidoručovať podzemné roboty, a senzory by mali nonstop monitorovať kvalitu životného prostredia a vybrané ľudské aktivity.
Kovová 3D tlač
Ani 3D tlač nie je práve horúcou novinkou. Technológia výroby postupným nanášaním vrstiev materiálu až do žiadanej výslednej podoby produktu konkuruje tradičnejším formám už niekoľko rokov. Materiálom môže byť čokoľvek od plastu, cez betón a kovy, až po živé tkanivo.
Jednou z ekonomicky najlákavejších výhod je redukcia veľkých skladových zásob náhradných dielov, ktoré 3D tlač sľubuje vyprodukovať v krátkom čase priamo v mieste spotreby. Firmy ako Markforged a Desktop Metal sa zameriavajú na 3D tlačiarne pracujúce s kovom. Obe počas uplynulého roka uviedli na trh modely cenovo prístupné malým a stredným podnikom. Spoločne s gigantom GE dúfajú v revolučnú rýchlosť, výkon a svetlú budúcnosť.
Umelé embryá a budúcnosť čítaná z DNA
V laboratóriách univerzity Cambridge sa podarilo vytvoriť myšie embryá len z kmeňových buniek, bez použitia vajíčok, či spermií. I keď myší jedinec by z nich ešte nevznikol, zostávajú prísľubom do budúcna, zdrojom nových etických dilem a spektakulárnym zážitkom pozorovania samoorganizácie buniek.
Ďalšou biologickou novinkou je predpovedanie rizika ochorení, povahových čŕt, správania a inteligencie z analýzy DNA. Predpovede zahŕňajú pravdepodobnosti výskytu rakoviny, infarktu, závislosti na tabaku, aj výšku IQ. Že novorodenci budú možno už čoskoro podrobení takémuto hodnoteniu so sebou prináša nielen vzrušujúce možnosti, ale aj alarmujúce riziká.
Slúchadlá Babel a hlasové technológie
Najzvláštnejšou vecou v celom vesmíre bola podľa knihy Stopárov sprievodca galaxiou ryba Babel. Dávala sa do ucha a slúžila ako prekladač z všetkých známych jazykov. Nový produkt Google, slúchadlá Pixel Buds, sa pokúša o čosi podobné. Slúchadlá fungujú so smartfónom Pixel a aplikáciou Google Translate. Vstupom je hovorená reč v cudzom jazyku do smartfónu a výstupom takmer instantný preklad zo slúchadiel.
Počas ostatných dvanástich mesiacoch nezaspal ani vývoj hlasových asistentov. Skôr naopak – Alexa, Siri i Google Assistant naberajú na popularite a v roku 2020 sa očakáva, že až polovica všetkých vyhľadávaní bude hlasových. Očakávať možno aj integráciu do iných zariadení, Alexu už napríklad nájdete v autách BMW.
Digitalizácia firiem a automatizácia práce
V nastúpenom trende pokračuje aj transformácia firemných štruktúr smerom k vyššej digitalizácii. Schopnosť biznisu reagovať na náhle technologické zmeny si vyžaduje samostatný prístup. Manažment transformácie má mnoho aspektov z oblastí technológie aj biznisu – vzdelávanie pracovníkov, schopnosť reagovať na legislatívne zmeny, investície do dát a hardvéru, cloudové stratégie, adaptácie nových technológií a podobne.
Správ o hrozbách prepúšťania z dôvodov automatizácie a robotizácie sú dennodenne plné médiá. I keď zrejme ide o nezvrátiteľný trend, nemusí mať len negatívne dôsledky. Ubudne v prvom rade monotónnych a nebezpečných zamestnaní v zlých podmienkach. A nahradenie pracovníkov nemusí nevyhnutne znamenať ich prepustenie, mnohé scenáre prechodu sú optimistickejšie a navrhujú preškoľovanie na iné pracovné pozície.
Bitcoin a blockchain
Po astronomickom náraste ceny koncom roku 2017 a následnom prudkom páde kryptomena Bitcoin už dlhšie cenovo stagnuje. No určite nikam neodchádza. Viacero špekulantov dúfa, že čas jej opätovného rastu nie je ďaleko.
Dospievať začína i technológia blockchain, ktorá tvorí nielen základ kryptomien, ale má i mnoho iných aplikácií. Po úvodných, azda trochu unáhlených, investíciách do jej vývoja a pár sprievodných zlyhaniach, sa začínajú kryštalizovať jej realistickejšie uplatnenia – vo sférach, kde vzniká nevyhnutnosť decentralizácie bez centrálnej autority. Z prostredia kryptomien (ZCash) vzišla aj metóda zvaná zk-SNARK a vyvolala ohlas ako zaručujúca úplnú anonymitu transakcií.
Posun vo výskume kvantových počítačov
Na niektoré výpočtové úlohy je potrebná oveľa vyššia sila ako poskytujú štandardné procesory. Vedci snívajú o modelovaní molekúl na mieru s konkrétnymi účelmi – nové proteíny pre efektívnejšie lieky, elektrolyt pre lepšie batérie, či zmesi, čo dokážu premeniť slnečné lúče rovno na tekuté palivo.
Kvantová výpočtová revolúcia, ktorá by niečo také dovolila, je už dlho anticipovaná, no vývoj napreduje len pomaly. Posledným úspechom je simulácia trojatómovej molekuly firmou IBM.
Bezuhlíkový zdroj energie
Neďaleko texaskej metropoly Houston sa úspešne testuje prevádzka plynovej elektrárne recyklujúcej CO2. Skleníkový plyn, vznikajúci po spálení zemného plynu, sa zachytáva a po vystavení vysokému tlaku a teplu poháňa špeciálnu turbínu. Potom sa opätovne recykluje pri minimálnom úniku.
