Vďaka rozsiahlym investíciám a rapídnemu vývoju technológií stratila v posledných rokoch hranica medzi reálnym a virtuálnym svetom jasné kontúry. Výsledkom sú často dych berúce zážitky o akých donedávna snívali len najodvážnejší autori žánru science fiction. A hoci predstavy o využití technológií obohacujúcich ľudské vnímanie reality sú tu už viac ako polstoročie, plný praktický potenciál tohto zážitku začíname odhaľovať až teraz.
Tri známe aplikácie technológií meniacich realitu sa zvyknú deliť podľa toho, k akým zmenám reality ich implementáciou dochádza. Virtuálna dimenzia môže užívateľa úplne pohltiť, poskytnúť mu len nenápadnú informačnú vrstvu nenarúšajúcu bežné vnímanie sveta, alebo byť interaktívnym nástrojom obohacujúcim javy a situácie odohrávajúce sa priamo pred očami.
V krátkosti, rozdiely medzi virtuálnou realitou (VR, z angl. virtual reality), rozšírenou realitou (AR, z angl. augmented reality) a zmiešanou realitou (MR, z angl. mixed reality) sú nasledovné:
Virtuálna realita (VR) prináša možnosť úplného ponorenia sa do virtuálneho sveta. Užívateľ opúšťa prostredie bežného sveta a pomocou VR headsetu sa prenesie do výhradne digitálneho prostredia.
Rozšírená realita (AR) pridáva obrazom skutočného sveta, ako ho bežne vnímame, digitálnu vrstvu s relevantným informačným obsahom prostredníctvom smartfónu, tabletu, priehľadného displeja, či AR okuliarov.
Zmiešaná realita (MR) poskytuje príležitosť digitálne objekty manipulovať a tie po tejto interakcii reagujú podobne ako reálne, hmotné objekty.
Čo konkrétne si pod každou z týchto foriem zmenenej reality predstaviť, v čom spočíva ich praktické využitie a ako môžu pomáhať? Viac odhalí bližší pohľad na technológie samotné i doteraz známe domény ich využitia. Obe tieto sféry sú však stále predmetom intenzívneho výskumu a vývoja, a nikto presne nevie, čo prinesie budúcnosť.
Virtuálna realita
VR znamená zažívať veci, ktoré naozaj neexistujú. Táto technológia produkuje realistické trojrozmerné prostredie, ktoré človek vníma ako skutočné. Po nasadení a spustení zariadenia sa užívateľovi pred očami objaví počítačom generovaný svet, v ktorom sa pohybuje, komunikuje a koná. Cieľom VR je vytvoriť čo najautentickejšiu digitálnu repliku skutočného sveta, prípadne čo najdôveryhodnejšiu simuláciu sveta fiktívneho.
Užívateľ sa tak môže preniesť do minulosti a poprechádzať sa centrom starovekého Ríma, alebo do budúcnosti a pokochať sa výhľadom z mrakodrapu, ktorého výstavba je ešte len v pláne. Vedci môžu navštíviť svety na mikro- i makroskopickej úrovni, vojaci a záchranári dokážu prejsť simuláciou pohotovostnej akcie, lekári zasa zložitou operáciou. Vizualizácie z oblasti športu prispievajú k optimalizácii prípravy atlétov, v umení ponúkajú nové inšpiratívne uhly pohľadu nielen pre sochárov, či architektov. Virtuálna realita je aj obrovským prínosom vo vzdelávaní a v jej implementácii nezaostávajú ani herný a filmový priemysel.
V kombinácii VR headsetu s inými elektronickými zariadeniami je možné vyskúšať si lietanie ako bájny Ikaros (ležiac, za pomoci špeciálnych krídel), v trenažéri pilotovať stíhačku z 2. svetovej vojny, na stacionárnom bicykli zjazdiť extrémny horský terén, či v zavesení na lanách pocítiť adrenalín pri zoskoku s padákom.
Lídrami na trhu s VR headsetmi obsahujúcimi takzvané HMD displeje (z angl. head-mounted display) sú značky Oculus Rift, Google Daydream, HTC Vive, Samsung Gear VR a Sony Playstation VR.
Rozšírená realita
Spôsob, akým funguje rozšírená realita nevyžaduje, na rozdiel od VR, žiadne špeciálne elektronické zariadenia. Digitálna vrstva je na obraz skutočného sveta „nanesená” pomocou softvérovej aplikácie v smartfóne, alebo tablete. To robí AR najprístupnejšou zo všetkých troch spomínaných technológií.
Typickými príkladmi AR sú známe aplikácie Google Translate / Lens, alebo napríklad hra Pokémon Go, ktorá si rýchlo získala veľa priaznivcov. Prvá z nich využíva objektív smartfónu pomocou, ktorého zameria text v cudzom jazyku, rozozná ho a preloží do iného jazyka. Tá druhá umiestňuje s pomocou GPS virtuálny avatar hráča v reálnom priestore.
Aplikácia nábytkárskeho giganta, firmy IKEA, svojim zákazníkom ponúka funkciu umiestnenia virtualizovanej podoby kusov ich nábytku do priestoru domácností, ďalšie appky umožňujú „vyskúšať“ si podobným spôsobom slnečné okuliare, hodinky, alebo dokonca tetovanie.
Rôzne druhy vrstiev popisujúce fyzický svet v bezprostrednom i vzdialenejšom okolí užívateľa sú rovnako populárne. Ich prostredníctvom sa dá porozumieť usporiadaniu súhvezdí na nočnej oblohe, zaznamenať a ohlásiť trestná činnosť v reálnom čase, zmerať uhol i vzdialenosť a zobraziť presné informácie o počasí.
Hoci špeciálne zariadenia nie sú pre AR aplikácie nutnosťou, viaceré z nich je komfortnejšie používať na rozhraní okuliarov s priesvitným displejom a digitálnych zrkadlách, iné zase s trojdimenzionálnymi projektormi. Dôležitou súčasťou AR zariadení sú aj senzory, vďaka ktorým sa aplikácie rozšírenej reality nemusia spoliehať na prísun dát, ale môžu ich sami zbierať, analyzovať a zobrazovať. Detekcia svetelných rozdielov a rozoznávanie kontúr objektov tak môžu už čoskoro nájsť celý rad nových využití.
Nástroje ako ARKit od Apple a ARCore od Google sľubujú ešte väčšiu expanziu AR tým, že tvorbu virtuálnych vrstiev sprístupňujú bežným užívateľom.
Zmiešaná realita
Tento druh technológie kombinuje moderné citlivé senzory, kvalitnú optiku a výpočtovú silu do výslednej projekcie virtuálneho objektu v reálnom priestore, vrátane možnosti ovládať ho pohybom rúk. Keďže užívateľ zostáva prítomný v skutočnom svete, možno MR považovať za rozvinutejšie štádium rozšírenej reality. No existujú aj príklady, kedy MR generuje (podobne ako VR) väčšinu digitálneho priestoru, v ktorom sa s tým fyzickým prekrývajú len vybrané objekty.
Produkt firmy Microsoft nazvaný HoloLens sú okuliare umožňujúce užívateľovi zobrazenie holografických 3D predmetov a ich otáčanie pomocou pohybu holých rúk. Aktuálne najväčšou konkurenciou sú podobné okuliare predávané pod značkou Magic Leap.
Praktické využitie pre MR je vo vzdelávaní, a to najmä pri školeniach zameraných na manuálnu manipuláciu, ako v oblastiach chirurgie, skladania súčiastok, dizajnu a podobne.
Najvzrušujúcejšie na MR sú možnosti jej aplikácie v budúcnosti. Tie zahŕňajú také predstavy ako 3D projekcia röntgenových snímok priamo nad telom operovaného pacienta, dróny prelietavajúce nad vybraným územím a vysielajúce tok neustále aktualizovaných dát na povrch, ktoré budú vďaka MR interpretovateľné ako objekty, alebo zdieľanie iných uhlov pohľadu na rôzne veci od viacerých užívateľov, napríklad pri priemyselnom dizajne.
Virtuálna, rozšírená a zmiešaná realita sú kontinuálnym pokračovaním vývojového trendu prispôsobovania toho, ako fungujú počítače tomu, ako fungujú živé organizmy. Grafické užívateľské rozhrania nahradili potrebu všetko priamo kódovať, dotykové displeje pridali prirodzené ovládanie a objektívy v smartfónoch zasa možnosť priblíženia reality, ako ju vníma užívateľ, aj ostatným. Google organizuje informácie a robí ich dostupnými a užitočnými, či sú to webstránky, knihy, mapy, alebo videá.
Technológie meniace realitu sú pokračovaním tohto procesu. Výuka o starom Ríme sa už nemusí obmedzovať na čítanie, či pozeranie dokumentov, ale možná je aj jeho virtuálna prehliadka. Transformácia videozáznamov môže sprístupniť opakované priestorové prežitie minulých zážitkov. Moderná aplikácia môže návštevníka reštaurácie navigovať z jeho domova až k stolu, ktorý si rezervoval, usadiť ho a prijať objednávku.
Aby ale VR, AR a MR mohli naplniť celý svoj potenciál, bude nutných ešte mnoho vylepšení ako v oblasti hardvéru, tak i softvéru. Headsety musia byť ľahšie a prenosnejšie, ich displeje musia mať vyššie rozlíšenie, procesory vyšší výkon a senzory lepšiu citlivosť. A všetko by to mala sprevádzať lepšia dostupnosť a širšie spektrum dát.
