Stále viac ľudí si uvedomuje potrebu aktívnej preventívnej starostlivosti o svoje zdravie. Dávajú si záležať na kvalite jedla a nápojov, ktoré konzumujú, kozmetiky, ktorá prichádza do styku s pokožkou, učia sa lepšie manažovať stres, viac spať a športovať. Tak trochu mimo radar však zostáva jedna podstatná a vitálna zložka každého zdravého životného prostredia, a tou je vzduch.

Predovšetkým vo vnútri, v obývaných miestnostiach a pracovných priestoroch, ovplyvňuje kvalitu vzduchu niekoľko rizikových faktorov, ktoré nemusia byť očividné hneď na prvý pohľad. Nedostatočné vetranie a slabé prúdenie zapríčiňujú stagnáciu vzduchovej masy a hromadenie toxických látok. Keď sú prítomné prach, vlhkosť, alergény, nežiaduce chemické látky a dym z cigariet, organizmus si na ne časom navykne, prestanú mu prekážať, no po dlhodobom vdychovaní môžu mať závažné zdravotné dopady.

Toxíny vo vzduchu

Americká agentúra NASA uskutočnila koncom 80-tych rokov 20. storočia výskum zameraný na možnosti čistenia vzduchu vo vesmírnych staniciach. Vychádzali z predpokladu, že niektoré izbové rastliny by mohli, okrem výmeny CO2 za kyslík počas fotosyntézy, absorbovať aj niektoré ďalšie toxické látky. Pre tento účel identifikovali päť chemických zlúčenín s nepriaznivým účinkom na ľudské zdravie a relatívne bežným výskytom vo vzduchu v interiéroch:

Trichlóretylén – nachádza sa vo farbách do tlačiarní, v nástenných farbách, v lakoch a politúrach, v lepidlách i odlakovačoch. Symptómy pri krátkej, ale intenzívnej intoxikácii zahŕňajú závrate, bolesti hlavy, nevoľnosť a zvracanie.

Formaldehyd – do vzduchu sa dostáva z papierových výrobkov (tašiek, vreckoviek, servítok, povoskovaného papiera), chemicky ošetrených drevených obkladov a niektorých textílií. Prejavuje sa podráždením nosovej a ústnej dutiny, prípadne aj hrtana.

Benzén – používa sa na výrobu plastov, živíc, syntetických vlákien, lubrikantov, farbív, čistiacich prostriedkov, liekov i pesticídov. Vyskytuje sa aj v tabakovom dyme, lepidlách a voskoch na nábytok. Dráždi oči, spôsobuje nevoľnosti, zvyšuje tep srdca a môže viesť k dočasnému mentálnemu zmätku až strate vedomia.

Xylén – preniká do vzduchu z gumy, chemicky ošetrenej kože, farieb a cigaretového dymu. Príznakmi otravy sú podráždenie slizníc nosa a hrdla, nevoľnosť, bolesti hlavy, problémy so srdcom, obličkami a pečeňou.

Amoniak – je súčasťou čistiacich prostriedkov (najmä na okná), voskov na podlahu, umelých hnojív. Dráždi hrdlo i oči a spôsobuje kašeľ.

Vzduch čistiace rastliny

Našťastie, izbových rastlín, ktoré dokážu vzduch v miestnosti vyčistiť aspoň od jednej z týchto škodlivých látok je celý rad. Vedúci výskumník spomínanej štúdie NASA, Bill Wolverton, ich všetky podrobne popísal dokonca ešte v roku 1997 v knihe How to Grow Fresh Air (Ako pestovať čerstvý vzduch). 

Horšou správou je, že niektoré z týchto užitočných rastlín sú jedovaté. Keďže dospelí ľudia obyčajne nemajú vo zvyku brať do úst kúsky listov, obozretní by z tohto hľadiska mali zostať predovšetkým rodičia malých detí a majitelia domácich zvierat. Otravné pritom nie sú len kúsky rastlín, ale aj ich miazga, pôda v kvetináči, či voda v nádobe pod ním. V nasledujúcom zozname sú nebezpečné rastliny označené na konci popisu.

Berúc na vedomie túto výstrahu, medzi najefektívnejšie izbové čističe vzduchu patria:

Brečtan (Hedera helix) – Večne zelená popínavá rastlina, ktorej sa darí aj v tmavších kútoch mimo priameho svetla. V plnej kráse sa ukáže v zavesených kvetináčoch a, keďže vstrebáva aj plesne a fekálne mikroorganizmy, ideálne miesto pre ňu je v blízkosti toalety. Jedovatá.

Svokrin jazyk (Sansevieria trifasciata) – Nenáročná rastlina s dlhými, tvrdými, vertikálnymi listami v podobe jazykov ukončených nepríjemne ostrým špicom. Od tvaru listov je odvodený aj jej veľavravný názov. Patrí medzi sukulenty (suchomilné) a dorastá až do výšky 2 metrov. Prospieva jej aspoň pár hodín denne na svetlom mieste. Jedovatá.

Chryzantéma (Chrysanthemum morifolium) – Pestuje sa vonku i vnútri a patrí k vôbec najaktívnejším čističom vzduchu. Má rada veľa nepriameho svetla, periodické, no nie pričasté zavlažovanie vlažnou vodou, za čo sa odvďačí množstvom farebných kvetov. Skvelá dekorácia do každého interiéru.

Dracéna lemovaná (Dracaena marginata) – Dracény sa vyskytujú vo viacerých farebných varietách, z nich lemovaná (červenou farbou na okraji listov) má najlepšie filtračné vlastnosti. Má pevnú drevnatú stonku a pri dobrej starostlivosti dorastá až po strop. To ju predurčuje na vyplnenie prázdneho miesta, no za žiadnych okolností by nemala zostať na priamom alebo ostrom svetle. 

Figovníky (Ficus) – Tie izbové sú len okrasné a sladké ovocie žiaľ nerodia. Populárnych je viacero poddruhov, napríklad kaučukový (elastica), či lesklý (benjamina). Hladké, hrubé a oválne listy nielen čistia vzduch a produkujú množstvo kyslíka, ale budia aj pôsobivý dojem. Treba ich občas pretrieť vlhkou handričkou, aby sa póry neupchávali prachom. Jedovatý.

Lady palma (Rhapis excelsa) – Pôvodom z Číny a Tajwanu, má táto nekvitnúca palmovitá rastlina len minimálne nároky a vydrží celé roky – stačí sporadické zalievanie, polotieň a výmena pôdy raz za pár rokov. Jej tenké dlhé listy evokujú atmosféru trópov.

Liriopa modrincová (Liriope spicata) – Rastie viac do priestoru ako do výšky a koncom leta zvykne zakvitnúť malými jemne fialovými kvietkami. Bez problémov prežije aj v chladnejšom prostredí.

Bambusová palma (Chamaedorea seifrizii) – Druhou vďačnou palmou je bambusová. Obľúbená je pre svoj košatý tvar a vejárovito usporiadané tenké listy, neutrálnym vzhľadom vylepší každý typ interiéru. Preferuje svetlo a minimum vody.

Kvetináčová gerbera (Gerbera jamesonii) – Ďalšia z klasicky nádherne kvitnúcich kvetov, dostupná vo viacerých farbách. Náročnejšia na údržbu, zalievanie, svetlo i živiny, no odvďačí sa bohatým a  dokonale symetrickým okvetím. Skvelá aj ako darček.

Antúria (Anthurium andraeanum) – Očarujúce ohnivočervené kvety sú obklopené lesklými tmavozelenými listami srdcového tvaru. Pochádza z trópov Južnej Ameriky, preto potrebuje rosenie, vodu bez solí a v zimnom období čo najviac svetla.

Nasledujúce rastliny sú, okrem toho, že čistia vzduch, aj najmenej náročné na pestovanie. Teda vhodné aj pre úplných začiatočníkov, prípadne do kancelárií:

Lopatkovec (Spathiphyllum) – Ľahko udržiavateľná, pýši sa krásnymi lesklými listami dobre odrážajúcimi svetlo, čo bude nespornou výhodou hlavne v tmavších miestnostiach. Aby rozkvitla do nádherného bieleho kvetu je dobre pridať jej na jar do zeminy pomaly sa uvoľňujúce hnojivo. Jedovatá.

Diabolský brečtan (Epipremnum aureum) – Svoje meno si vyslúžil vďaka tomu, že je ho ťažké vyhubiť. Popínavá rastlina, ktorá potrebuje podporu v podobe silnej vertikálnej tyče, alebo ponechať len voľne visieť zo zaveseného kvetináča. Jedovatá.

Nefrolepka vznešená (Nephrolepis exaltata) – Atraktívna papraď, ktorá sa pýši výraznou svetlozelenou farbou a pôvabne kučeravými lístkami. Okrem čistenia vzduch aj zvlhčuje a osviežuje. Darí sa jej všade.

Zelenec chocholnatý (Chlorophytum comosum) – V angličtine nazývaný „spider plant“, lebo jeho dlhé, cez okraj kvetináča pôvabne prevísajúce, listy pripomínajú nohy pavúka. Jeho výhoda je v tom, že istý čas toleruje aj tmu. Zaujímavý je aj jeho spôsob rozmnožovania – na koncoch kvetných výhonkov formuje malé rastlinky vrátane korienkov, ktoré nakoniec len odpadnú do pôdy pod rastlinou. 

Aglaonéma (Aglaonema modestum) – Evergreen z tropických oblastí Ázie trochu pripomína Lopatkovec (popísaný vyššie). Vyskytuje sa vo viacerých farebných variantoch s nepravidelnými vzormi na hladkých lesklých listoch. Má radšej teplo, ale nie je s ňou vôbec veľa starostí.

Zásady úspešného pestovania

I keď údržba izbových rastlín nie je žiadna veľká veda, predsa len má niekoľko jednoduchých pravidiel, ktorými sa oplatí riadiť, aby kvety dlhodobo prosperovali.

Kvalita vody nie je niečo, čomu by bolo treba prikladať príliš veľký význam. Nemala by len obsahovať priveľa solí, fluoridu a chlóru, lebo tieto látky môžu poškodiť korene. Soli pribúdajú po použití zmäkčovača, tomu je teda dobre sa vyhnúť. Fluorid a chlór sa vytratia po niekoľkohodinovom odstátí vody.

Čo sa frekvencie polievania týka, väčšie obavy by malo vzbudzovať polievanie nadmerné, ako nedostatočné. Ak má rastlina vody málo, stratí jeden-dva listy, no ak jej má priveľa, rizík je viac: nedostatok kyslíka v pôde, plesne a hniloba.

Skvelým prostriedkom na vyrovnanie pH rovnováhy je pridanie zmesi použitej kávy a vaječných škrupín. Káva navyše dodá potrebný dusík a škrupiny zasa vápnik. Malá lyžička zmesi raz za čas úplne postačí.

Domáce zvieratá treba držať od rastlín čo najďalej. Nejde len o riziko otravy, ale aj o možné poškodenie listov, stonky, či drevnatého kmeňa.

Preháňať to netreba ani s hnojivami. Rastlinám je tiež dobre aspoň raz ročne odtrhnúť odumreté listy a s citom preriediť tie živé. Informácie o nutnosti a frekvencii presádzania pre konkrétne druhy sú takisto mimoriadne užitočné.

Určenie optimálnej pozície bude závisieť od typu rastliny, jej pôvode, intenzity umelého osvetlenia v miestnosti a orientácii budovy voči svetovým stranám. Spravidla platí, že izbovým rastlinám sa najlepšie darí v blízkosti okien na východnej a západnej strane.

Denné svetlo z okien orientovaných na východ je najbližšie k optimu, lebo je ho dostatok počas väčšej časti dňa. Pri západnej orientácii okien môže byť svetla pre niektoré druhy priveľa a bude nutné ich popoludní presúvať. Okná smerom na sever vyhovujú len pár druhom, ako napríklad papradiam a okná na juh zasa hlavne sukulentom.

Indikátorom prílišného svetla sú vyblednuté, niekedy až zhorené listy a znakom nedostatku pre rastlinu netypicky predĺžené, alebo inak zdeformované tvary listov.