I keď vy sami stôl prispôsobený na prácu postojačky možno ešte nepoužívate, pravdepodobne poznáte niekoho, kto sa k tomuto trendu už stihol pridať. Sedavý spôsob života je dávno predmetom kritiky, no len v poslednom období pribudol do centra pozornosti, popri odporúčaniach rýchlych cvikov na prevenciu zranenia chrbtice, či hľadaní optimálneho dizajnu kancelárskej stoličky, i samotný zaužívaný stereotyp sedenia pri práci.
To je samo osebe tak trochu prekvapujúce, lebo idea, že práca v sede so sebou nesie zdravotné riziká je stará už niekoľko storočí. Anglický kňaz menom Job Orton v roku 1797 napísal:
„Sedavý život môže byť škodlivý. Pri čítaní a písaní musí byť preto rozhodne vašim prvoradým záujmom udržiavať telo čo najpriamejšie. Nikdy neskláňajte hlavu, ani neohýbajte prsia. Aby ste týmto zlozvykom predchádzali, mali by ste pri stole stáť.“
19. storočie následne registruje rad patentov na prototypy kancelárskych stolov na prácu v stoji i správ o prvých priemyselníkoch preferujúcich tento spôsob „úradovania“, no s nastupujúcou industrializáciou a s prechodom čoraz väčšieho podielu pracovnej sily do kancelárií sa viac zaužívalo sedenie. Zdravotnícke štúdie vydávané od druhej polovice 20. storočia však naznačujú, že táto voľba nebola optimálna.
Z prominentných historických postáv boli prácou v stoji známi Thomas Jefferson, ktorý si stôl na tento účel sám navrhol, a Ernest Hemingway, ktorý údajne začal pri písaní stáť kvôli zraneniu z Prvej svetovej vojny. Často citovaný filozof Friedrich Nietzsche píše v liste svojej sestre: „Píšem postojačky, za stolom hneď pri okne.“ a životopisec Virginie Wolfovej popisuje pracovné podmienky slávnej autorky: „Jej stôl má výšku viac ako meter, pracovnú plochu mierne naklonenú a keď píše, musí pri ňom stáť.“ Lewis Carroll a Vladimir Nabokov boli ďalšími známymi spisovateľmi, ktorí preferovali túto polohu.
Potenciálne výhody práce v stoji
Väčšina odhadovaných zdravotných benefitov súvisiacich so zmenou polohy tela pri práci, zo sedu do stoja, sa opiera o výskumy poukazujúce na riziká spojené so sedením. Usudzuje sa, že čím menej času denne sedením strávite, tým lepšie pre vašu fyzikú i psychickú pohodu. No nie všetky alternatívy sedenia sú si rovné – výsledné dopady chôdze, pomalého „krokovania“, či státia na organizmus sa môžu výrazne líšiť. Viac štúdií zameraných priamo na prácu postojačky by v budúcnosti pomohlo presnejšie a konkrétnejšie určiť jeho výhody i prípadné limitácie.
1. Zníženie rizika nadváhy a obezity
Rozdiel medzi tým, či pri rovnakom jedálnom lístku a počte hodín strávených sedením v úrade priberiete viac ako váš kolega spočíva v tom, koľko hodín denne strávite chôdzou. Aby ste pri priemernom príjme kalórií nepriberali, mali by ste chodiť aspoň dve a štvrť hodiny denne. Či je to vo fitness centre, na ulici, alebo hoci aj medzi kanceláriami už nehrá až takú úlohu.
2. Nižšia hladina cukru v krvi
Ľudia, ktorí sedia majú vyššiu hladinu glukózy v krvi a horšiu citlivosť na inzulín. Tieto problémy bývajú spájané s hrozbami ochorenia na cukrovku typu 2, aj inými metabolickými poruchami.
3. Nižšie riziko kardiovaskulárnych chorôb
Britskí vedci už v 50. rokov minulého storočia porovnávali frekvenciu infarktov u vodičov a sprievodcov v autobusoch londýnskej mestskej dopravy. Zistili, že u vodičov bola oveľa vyššia. Viacero štúdií s podobným zameraním i výsledkom nasledovalo pre rozličné pracovné odvetvia i pozície.
4. Menej bolestí chrbta
Akokoľvek ergonomická je vaša stolička, to najlepšie, čo môžete urobiť pre váš chrbát je prestať na nej tráviť dlhé časové úseky bez zmeny polohy. V tejto oblasti existujú i štúdie priamo naznačujúce pozitívnu koreláciu medzi prácou postojačky zníženými bolesťami chrbta.
Hrozba úrazu zapríčineného takzvaným repetitívnym stresom (inými slovami, častým a dlhým sedením) sa dá striedaním státia a sedenia pravdepodobne tiež zmierniť.
5. Nižšie riziko rakoviny
Jeden americký výskum sa zameral aj na spojitosť sedavého spôsobu života a hrozby výskytu azda najobávanejšej z nemocí modernej doby. Konkrétne, rakovina prsníka i hrubého čreva sa objavujú výrazne menej u ľudí s aktívnym životným štýlom.
6. Dlhší život
Séria štúdií ukazuje, že ľudia, ktorí veľa sedia žijú kratšie. Zredukovanie času stráveného sedením na 3 hodiny denne vedie v priemere k dvom rokom života naviac.
Ako postupne začať pracovať postojačky
Ak sa rozhodnete skúsiť pracovať postojačky, začnite postupne. Vymeniť náhle, zo dňa na deň, dlhé hodiny sedenia za dlhé hodiny státia môže mať viac vedľajších následkov ako benefitov. Chrbtica, šľachy a svaly nôh a chodidlá sa potrebujú zmenám prispôsobiť graduálne. Pracovný čas si preto rozvrhnite na periódy v sede a stoji, a ak je to potrebné nastavte si časovač. V úvodných týždňoch postačí, keď z troch hodín pracovného času budete stáť jednu.
Podobne ako je tomu i pri sedení, poloha tela v stoji za vyšším pracovným stolom sa dá tiež optimalizovať. Ergonómia práce v stoji hovorí, že doska stola mala byť vo výške paží zohnutých v lakťoch do pravého uhla, vrchná časť obrazovky monitoru by nemala presahovať úroveň očí, monitor by mal byť sklopený okolo 15 – 20 stupňov dozadu a vzdialenosť vašej tváre od obrazovky by mala zostať minimálne pol metra. Regulovateľný stôl s možnosťou zmeny výšky sa javí ako dobré riešenie pre začiatočníkov i tých, ktorí už prácu v stoji praktizujú dlhšie. Pokiaľ je to možné, vyhnite sa skladaniu pracovného stola na státie navyšovaním menších, nesúrodých kusov nábytku na seba.
Aj ideálna poloha klávesnice a myši je v stoji mierne odlišná ako v sede. Obe by mali byť na nastaviteľnej podložke, ktorá sa dá prispôsobiť tak, aby bola záťaž na zápästia pri ich používaní čo najmenšia. Podpory zápästia tu takisto nájdu svoje opodstatnenie.
Mäkká gélová podložka pod nohy plní hneď niekoľko užitočných úloh. Zmierňuje napätie v kĺboch, vyvoláva nepatrné pohyby v nohách, čo pomáha v boji s únavou pri dlhšom čase strávenom v stoji a uvoľňuje i svalstvo v dolnej časti chrbta.
Časté prestávky v práci vyplnené cvičením najnamáhanejších častí tela by mali byť samozrejmosťou bez ohľadu na jeho polohu. No pri prechode na nový režim, možno sprevádzanom počiatočným entuziazmom, si dajte obzvlášť záležať aby ste to so státím neprehnali.
